Najlepšia rada

Spomínate si na najlepšiu radu, akú ste kedy dostali?

Tú svoju som dostala od maminy. Jej účinky sú dlhodobé a čerpám z nej doteraz nielen ja, ale aj moje deti a manžel. Aspoň si to nahováram.

Je to rada, ktorá pramení z lásky. Nefalšovanej. Z lásky, ktorá je bezpodmienečná, odvážna a verí.

Táto rada môže mať viacero podôb. Môže sa ukrývať za rozličnými slovami. Ale jej posolstvo je jasné.

Choď.

To je ona. Rada, ktorú som dostala od mamy vo chvíľach svojej nerozhodnosti.

Niekedy znela skôr ako… vyskúšaj, inokedy uvidíš

Ale v princípe to bolo vždy jednoduché: CHOĎ.

V rámci svojej práce sa pomerne často venujem téme snov či túžob. Ako si plniť svoje sny, ako si ísť za svojimi cieľmi… A kľúčom je práve toto postrčenie. Treba  vykročiť. A už vyskúšame, uvidíme… Ale hlavne je na začiatku to suché, nemastné, neslané – choď, ktoré som kedysi počula v telefóne, keď som váhala, či ísť…

Dnes si ho už viem povedať kedykoľvek váham. No čo, v najhoršom sa vrátim. A inokedy len postačí zmeniť smer.

Viem, vďaka tomu, že mi bolo dopriate počuť prelomové choď vo svojom živote (niekoľkokrát), som dnes schopná potrebné choď vysloviť do života iných. V rôznych podobách.

Priznávam, ako ma zahrialo pri srdci, keď som nedávno počula, že môj manžel hovoril: „Ešteže mi vie tá moja Zuzka vždy tak dobre poradiť.“

Pýtali sa ho, čo také zázračné mu radím. Zamyslel sa: „Vlastne sa iba spýta, čo chcem urobiť, a keď jej poviem, tak mi povie, nech to vyskúšam.“

Dojalo ma to.

„Choď, láska moja. Možno sa zraníš, možno sa strápniš, ale možno nájdeš zmysel svojho života.“