Ako deliť domáce práce? 3 odporúčania úspešnej mamy

Domácnosť a rodina sú ako taká malá firma. Aj v prípade, že aplikujeme vnímavú, rešpektujúcu výchovu, sa bez manažovania a usmerňovania nezaobídeme. Ako postupuje úspešná mama alias manažérka domácnosti?

V tomto príspevku ti priblížim 3 základné, a pritom efektívne kroky, ako úspešne deliť domáce práce. Tak, aby s nami boli deti ochotné spolupracovať, a aby v jednotlivých činnostiach videli zmysel.

KROK 1: Rodinné porady

Ako vo firme, aj v rodine sú porady nesmierne užitočné. Jednoducho je fajn si aspoň raz za čas sadnúť a konštruktívne sa pozhovárať. O plánoch, stratégiách, spoločných víziách…

Počas bežných dní si všímame, k čomu naše deti inklinujú. Čo ich baví, čo im ide… Na porade sa o tom môžeme pozhovárať. Vyzdvihneme silné stránky a odovzdáme uznanie… Zároveň vyslovíme porozumenie v súvislosti so slabými stránkami alebo nepopulárnymi činnosťami.

Zabudnime na metódu príkazov a zákazov. Sústreďme sa na príčiny a dôvody. A tieto dôvody vzájomne zdieľajme a používajme ich na motiváciu.

Rodinným poradám sa pravidelne venujeme v klube DOVOLÍM SI TO. Hovoríme si, ako ich organizovať a využívať maximálne efektívne na pestovanie dôverných vzťahov aj krásnej, čistej domácnosti.

KROK 2: Pracujeme s emóciami

S tými svojimi, samozrejme. Naučíme sa ich ovládať. Tu si však priblížime, aké efektívne spracovať emócie druhých, napríklad našich detí.

Keď náš pokus delegovať domáce práce narazí na tvrdý odpor, netlačíme. Práve naopak. Povolíme tlak a využívame techniky zrkadlenia a pomenovania emócií.

Zrkadlenie stručne:

Ak dieťa odmieta vykonať to, o čo ho žiadame, pokojne zopakujeme jeho námietky či výhovorky. Takto nadviažeme empatický rozhovor namiesto toho, aby sme na dieťa tlačili a ono prirodzene začalo o to viac vzdorovať.

Pomenovanie emócií stručne:

V prípade, že dieťaťu nie je do reči, zato má intenzívne emotívne prejavy, sústredíme sa na pomenovanie jeho emócií.

Napríklad: „Zdá sa, že sa ti do toho nechce. Hneváš sa, že treba vysávať tak často? Nebaví ťa to?“

KROK 3: Žiarivý vzor

Keď som oznámila, že je v kuchyni špinavá dlážka a neviem sa dočkať, kedy si užijem jej umývanie (bez irónie), dcérka zareagovala: „Mami, a čo keby som si to tentoraz DOPRIALA ja?“

A vtedy som opäť pocítila, aká je sila vedomého upratovania. Upratovania, ktoré si vedome užívam, spájam ho s relaxačnými cvičeniami a sebarozvojom. A toto sa prirodzene lepí aj na moje deti (a klientky, samozrejme, tiež).

Keď „povinnosti“ spojíme s niečím krásnym a príjemným, nie je dôvod, aby sme ich odkladali. Je to jednoduché. Keď deti vycítia, že starostlivosť o domácnosť nie je povinnosť, ale príjemná aktivita, prípadne zábavné podujatie, s radosťou sa pripoja.