Kto som a čo robím

Vitaj no mojich stránkach...

Volám sa Zuzka, som mentorka rodinnej komunikácie a vytvorila som transformačný projekt UPRATOVANIE A JA.

Je to cesta vedomého upratovania v sebe aj vo svojom okolí.

Vo svojom srdci, vo vzťahoch, ale aj vo veciach a domácnosti.

Pozývam ťa na cestu sebaspoznávania a hlbokého porozumenia.

Bola som dievčatko, ktoré sa vraj „príliš pozorovalo“ a vraj som si „všetko brala príliš k srdcu“.

Takto zvyčajne ľudia ohodnotia (a niekedy doslova odbijú) človeka, ktorý je vysoko citlivý.

Áno, aj ja som si prešla v živote chvíľami, kedy som takmer uverila, že som VADNÁ. Ako väčšina hypersenzitívnych ľudí. Ukrývala som svoju citivosť a potláčala svoje úprimné potreby a túžby. Chcela som tiež „zapadnúť“…

No zároveň bol vo mne odjakživa akýsi vzdor. Niečo vo mne hlasno kričalo: „Haló, ľudia, ja som v poriadku. Ale nechápem, ako je možné, prečo VY to všetko nevidíte a nevnímate tiež!“

Dôverujme svojim pocitom.

Aj keď sa javia akokoľvek absurdné.

Nechápala som, prečo si ľudia (a najmä tí najbližší) hovoria také zraňujúce slová.

Vari nevidia, čo nimi spôsobujú?

Manipulácia, kastrácia vnútorného prežívania, odsudzovanie emócií, vyvražďovanie snov, nádejí a túžob, rozdupanie sebavedomia či roztrieštenie dôvery vo vlastné schopnosti a úsudok na kúsky, ktoré človiečik možno počas celého života nedokáže nájsť a opäť pozliepať dohromady…

„Ale nezveličuj, to tak nemôžeš brať…“ počúvala som odjakživa.

Nezveličujem, moji milí. Svet je plný detí, ktorým nikto neuznal právo na ich „absurdné“ prežitky. Časom vyrástli a sami sa stali tými, kto blokuje rýdzu úprimnosť svojho citlivého srdca. Sami zatvárajú dvere pred naliehavým volaním onoho malinkého dieťatka, ktoré v ich útrobách stále žije. Zranené, neprijate, nevypočuté, vysmiate…

Naše zranené vnútorné dieťa kričí o pomoc.

Z číreho zúfalstva a hnevu vrhá otrávené šípy, ktoré v podobe jedovatých slov či rán dopadajú na naše biologické deti.

Sú to slová alebo facky, ktoré doteraz zraňujú naše srdce a prijímali sme ich od svojich rodičov a ďalších ľudí, ktorými sme sa nechali v živote ovplyvniť.

Síce som bola považovaná za „vadnú“ a „zbytočne“ precitlivelú, ale som hrdá na to, že som si nedala vziať to najcennejšie, čo v živote máme:

Svoje úprimné, intenzívne prežívanie.

Žijeme preto, aby sme sa učili. Každý neúspech, pád či zranenie je pre našu dušu rovnako vzácny ako úspech. Je to cenná lekcia.

Naša duša túži prijímať plnými dúškami lekcie života. Nie potláčať ich, ignorovať, zakrývať si pred nimi oči…

Preto som vďačná za svoju „prehnanú citlivosť“ a schopnosť vidieť jasno, prenikať do hĺbky a vnímať aj tie najjemnejšie záchvevy, ktoré sú indíciami k prijatiu a porozumeniu.

Čo sa zmení v tvojom prežívaní a vo vzťahoch, keď vymeníš:

„Ale on to tak nemyslel…“ (bagatelizovanie, neprijatie).

Za: „Prečo ma to ranilo? A prečo to mal potrebu povedať tak zraňujúco?“ (prijatie, súcit, porozumenie)

Vďaka svojmu daru vysokej citlivosti pomáham predovšetkým mamám, ktoré túžia vychovávať svoje deti vnímavo a rešpektujúco, ale nedarí sa im to.

Sen obklopiť svoje deti bezpodmienečnou láskou a prijatím sabotuje PRÁVE ich vnútorné dieťa. Také, ktorému sa doposiaľ nikto dostatočne nevenoval.

Pozor, fotoalbum plný obrázkov z krásnych dovoleniek, vysmiatych ľudí a cukrovej vaty pri kolotočoch neznamená, že tvoje detstvo bolo úplne supiš. Nepozeraj sa na fotky, nepýtaj sa svojich blízkych, aké si mala detstvo. Pýtaj sa svojho srdca. Malého dievčatka v tvojom vnútri.

„Robili najlepšie, čo mohli, čo vedeli, čo vládali…“

Áno, je to tak. Ale toto uznanie svojich rodičov a blízkych je až DRUHÁ fáza liečebného procesu.

PRVÁ je oveľa náročnejšia: vykričať a uznať svojmu vnútornému dieťaťu všetky absurdné požiadavky a emócie, za ktoré sa hanbíš alebo cítiš vinná dokonca sama pred sebou. 

A práve preto, že je to také náročné, využívam konštelácie metódou vedomých inscenovaných snov.

Prostredníctvom snov sa dozvieme o sebe oveľa viac, ako by sme si v bdelom stave dovolili pripustiť.

V inscenovanom sne sa so svojimi blízkymi pozhovárame tak, ako by sme si v bdelom stave nikdy netrúfli. Ba čo viac, prostredníctvom inscenovaného snenia sa môžeme pozhovárať aj s tými, ktorí už zomreli alebo sa ešte nenarodili.

VEDOMÉ UPRATOVANIE

... je cesta sebaspoznávania a porozumenia dostupná pre každého

Metóda inscenovaného snenia je nesmierne efektívna pre čistenie vnútorných blokov, limitov, vypúšťanie uväznených emócií… Ale môže trvať niekoľko mesiacov, kým si ju osvojíš a dokážeš plnohodnotne využiť pre svoj rozvoj.

Preto som vytvorila projekt UPRATOVANIE A JA. Každodenné povinnosti a starostlivosť o domácnosť sú prakticky neodmysliteľnou, bežnou súčasťou nášho života.

Je pre nás jednoduché a rýchlo uchopiteľné využiť práve upratovanie na svoj osobný rozvoj. Na skvalitnenie vzťahov v domácnosti.

Projekt UPRATOVANIE A JA je cesta, ako si nájsť v každodennom zhone chvíle pre seba, úprimné sebaspoznávanie a vedomý prístup k životu.

Ak ešte s koncepciou UPRATOVANIE A JA nemáš skúsenosti alebo si dokonca nevieš predstaviť, o čom vlastne naozaj je, siahni po knihe UPRATOVANIE A JA (k dispozícii audioverzia aj PDF verzia):