Toto sú Vianoce vysoko citlivej ženy

Vianoce sú vraj najkrajšie sviatky v roku. A my ich milujeme, snažíme sa, aby boli naozaj najkrajšie. V praxi to znamená, že sa niektoré z nás nútia do nadľudských výkonov.

Túžime stihnúť všetko, čo stihli babičky aj mamička a ešte k tomu – veľký záväzok. Už ako malé sme si totiž sľúbili, že nebudeme bývať také nervózne a podráždené, ako bývala mamka.

Sľúbili sme si, že deťom vytvoríme naozaj krásnu atmosféru, na ktorú budeme všetci s láskou spomínať.

Vysoko citlivá mama a sviatky

Vysoko citlivé maminy majú pred sviatkami a počas nich hneď dva veľké problémy:

Túžia po čarovnej atmosfére, ktorú vnímajú extrémne intenzívne (ticho, pokoj, svetielka, láskavé prostredie, spokojní a šťastní blízki…)

A zároveň sa desia sklamania, návštev, hlučných debát a eskalovaných emócií detí, ktoré sú predávkované sladkosťami a zahádzané darčekmi.

Vysoko citlivé maminy sa majú tendenciu cítiť bezradné a možno dokonca neschopné. Preto, aby si udržali aký-taký vnútorný pokoj, vyhadzujú zo svojho sviatočného harmonogramu jednu tradíciu za druhou.

A tento pokus odľahčiť sa a nezblázniť býva sprevádzaný výčitkami: Ale veď to sú také pekné zvyky, prečo ich práve ja nevládzem dodržiavať?

Vysoko citlivá mama a darčeky

Ako som písala v nedávnom článku vianočné darčeky ako strašiak, zvyk zavaliť deti darčekmi nie je pre vysoko citlivú mamu vôbec príjemný.

Intenzívne totiž vníma, čo všetky tieto podnety robia s nervovou sústavou jej detí. Vníma tiež množstvo odpadu, ktorý sa po vybalení nahromadí. Vníma kopec vecí, ktoré vlastne nikto nepotreboval a v podstate ich nikto ani poriadne nevyužije.

A čo je ťaživé, intenzívne vníma hoci podprahové sklamanie z darčekov, ktoré neboli „tie pravé“. Bezprostredne na sebe cíti radosť starých rodičov, keď vyberali a kupovali hoci hlúposť, a potom ich sklamanie, keď vidia, že je deťom fuk, čo si rozbalili, chcú ešte niečo, EŠTE čosi rozbaliť, hocičo a EŠTE voľačo, lebo dopamín…

Vysoko citlivá mama a návštevy

Vysoko citlivé mamy nedokážu bez výčitiek nazjapať na svoje dieťa alebo mu arogantne, z pozície ega čosi zakazovať.

Veru nie, vysokocitlivé mamy sa desia, ako budú tety, ujovia a starí rodičia na návšteve ich deti NAPRIEK ZÁKAZU prepchávať sladkosťami.

Títo ľudia potom nemajú problém deti okrikovať a hovoriť im, že sú také a onaké, nezaslúžia si a či sa nehanbia…

Ibaže vysokocitlivá mama vníma, že sa jej milované dieťa správa príšerne pre prudký nárast cukru v krvi a maximálne podráždenú nervovú sústavu.

Vysokocitlivá mama znáša abstinenčné príznaky svojich detí, počúva, že je hnusná, nedovolí jesť sladkosti a pozerať televízor a nikto s ňou nechce ísť domov.

Vysoko citlivá mama je vlastne tou hlupaňou, ktorá kazí sviatky, tradície, otravuje atmosféru na rodinných stretnutiach a ničí svojim ratolestiam detstvo.