Zlozvyky v komunikácii otravujú naše vzťahy

Niektoré automatické reakcie nám dávajú zabrať. Alebo skôr našim vzťahom.

Sú to naše komunikačné zlozvyky, ktorými automaticky reagujeme na v podstate neutrálne podnety. Odrazu je však oheň na streche, vadenica v kuchyni.

Napríklad partner prehodí nevinnú poznámku či komentár. Ukáže na stôl: „Aha, niečo nám tu pribudlo?“
Ani netuší (alebo práveže predpokladá), že automaticky (podvedome) zaujmeme obranno-útočný postoj.
Namiesto toho, aby sme odpovedali: „Áno, keď som tento kvet uvidela v obchode, neodolala som. Páči sa aj tebe?“
Máme tendenciu spustiť napríklad: „No a čo? Nemôžem si sem-tam niečo kúpiť a spríjemniť si deň? Keby som čakala na kvety od teba, tak by som sa nedočkala!“
Prípadne: „Áno, viem, že som zase neodolala a minula peniaze na zbytočnosť, ale keď vieš, mne sa to veľmi zapáčilo a vieš akú radosť z tohto kvietka budem mať? A pozri, kúpila som ti klobásku…“

Ako vnímam svoju hodnotu?

Naše automatické reakcie (a nielen tie slovné, ale napríklad aj to, či sa krčíme alebo naopak, či máme sebavedomý postoj) prezrádzajú, akú mienku máme samy o sebe. V hĺbke, kdesi tam, kde v nás stále prebýva vnútorné dieťa.

Je zranené a nešťastné? Zakomplexované? Snaží sa byť už konečne „dosť dobré“? Alebo je šťastné, spokojné, cíti sa prijaté a láskyhodné, nech vyvedie čokoľvek?

Predtým, ako sa rozhodneme meniť svoje komunikačné zlozvyky (prehnané ospravedlňovanie sa a „pchanie do zadku“, sebazosmiešňovanie či naopak, preventívne útočné, povýšenecké a agresívne reakcie…) nám pomôže pozorovať sa a odhaliť, PREČO máme tendeciu reagovať na určité podnety práve týmto „nevhodným“ spôsobom.

Prečo sa nepovažujem za dosť dobrú a potrebujem o svojej „správnosti“ presviedčať svoje okolie? Napríklad chronickým obhajovaním svojich rozhodnutí? Chŕlením argumentov, na ktoré sa ma vlastne nikto nepýtal?

Prečo stále vystupujem ako malé nešikovné, ustráchané dievčatko? Som predsa dospelá, mohla by som byť konečne sebavedomá žena, ktorá vystupuje s noblesou a nestresuje seba aj svoje okolie pre každú maličkosť…

Zmena automatickej odpovede je drina

Každá z nás má svoj individuálny skript automatických reakcií. Emocionálnych, myšlienkových, telesných neverbálnych aj tých slovných…

Vytvárali sme si ich postupne na základe toho, čo sme ako malé deti pozorovali. Na základe toho, čo sme zažívali.

Väčšinou ide o podvedomé reakcie. Niektoré nám slúžia, niektoré máme chuť zo svojho života vygumovať a nahradiť ich vhodnejšími. A sú aj také, ktoré si stále neuvedomujeme.

Postupne sa však snažíme pristupovať k svojmu správaniu stále vedomejšie, takže krôčik za krôčikom svoje komunikačné zlozvyky nahrádzame takými, ktorými zbytočne netrháme naše vzťahy na kusy.

Ale nie je to jednoduché. A nestane sa to lúsknutím prstov ani potom, ako odhalíme skript, náš vnútorný program, na základe ktorého chronicky hovoríme to, čo už fakt konečne hovoriť v daných situáciách nechceme.

Poctivo vytrénovaný nový návyk

Keď chceme svoje automatické reakcie z kategórie zlozvyk prepísať a nahradiť vhodnejšími, je to proces. Môže trvať týždne, ale aj mesiace či dokonca roky.

V závislosti od toho, v akej kondícii je naše vnútorné dieťa, aké boľavé sú naše vnútorné zranenia, nakoľko máme spracovanú tému sebahodnoty a mnoho ďalšieho.

Prvým krokom je zvedomenie si svojej „toxickej“ automatickej reakcie.

Druhý krok je jej analýza. Prečo reagujem týmto spôsobom? Čo tým chcem podvedome dosiahnuť? Pred čím sa chránim? Aké vzory následujem/kopírujem?

Tretí krok: Vytrvalo, konzistentne, trpezlivo a zhovievavo zavádzať vytúženú zmenu do svojho života a komunikačného štandardu.